Medzinárodný menový fond (MMF) potvrdil, že rokuje s mnohými krajinami o úverovej pomoci. Odmietol však špekulácie, podľa ktorých sa chystá požičať až bilión dolárov. Ako uviedol MMF, úvery MMF majú katalytický efekt tým, že generujú ďalšie financovanie zo súkromných i verejných zdrojov. K číslu bilión dolárov sa však nehlásia.
Informovaní predstavitelia fondu agentúre Reuters povedali, že na začiatok novembra pripravuje MMF program, ktorý by niektorým rozvojovým ekonomikám umožnil meniť domáce meny za doláre, a tak zmiernil napätie na miestnych úverových trhoch. Týmto krajinám to pomôže nahradiť tradičné zdroje vonkajšieho financovania, uviedli predstavitelia fondu.
V ostatných týždňoch sa na MMF obrátil rad rozvojových a postkomunistických ekonomík, ktoré kvôli globálnej finančnej kríze majú problémy s financovaním svojich platobných deficitov. Tieto krajiny sa teraz nemôžu dostať ku krátkodobému kapitálu potrebnému na fungovanie svojich peňažných trhov, pretože domáce banky zhromažďujú hotovosť a odmietajú si navzájom požičiavať. Ide napríklad o Maďarsko, Ukrajinu, Bielorusko a Srbsko. MMF rokuje o pomoci tiež s Islandom a s Pakistanom.

Globálna kríza ešte viac posilní pozíciu Číny vo svetovej ekonomike. „Čína je
jednookou medzi slepými," povedal pre nemeckú agentúru DPA prezident Európskej
obchodnej komory Jórg Wuttke pred Ázijsko-európskym summitom (ASEM).
Napriek slabšiemu rastu vyjde Čína z krízy "oveľa silnejšia" a pre nadnárodné
spoločnosti bude ešte dôležitejšou. Finančná kríza nezasiahne Čínu až tak silno ako
iné krajiny. Napriek miernemu spomaleniu prírastok ekonomiky vyše 9 % vháňa
podľa Wuttkeho "každému Európanovi slzy do očí".
Rast vývozu už síce nebude taký mohutný ako doteraz, ale maloobchodný obrat v
Číne zostane aj naďalej silný. Jej zadlženie je v medzinárodnom porovnaní nízke. Aj
pri nižšom tempe hospodárskeho rastu o nejaké to percento "Čína môže dobre
napredovať".

Nízkonákladová letecká spoločnosť SkyEurope Airlines zo Slovenska, zápasiaca v poslednom období s narastajúcim dlhom a nedostatkom finančného kapitálu, oznámila vytvorenie strategickej aliancie a obchodného partnerstva s talianskou nízkonákladovou leteckou spoločnosťou Myair.com.
Holdingy Flyholding a SkyEurope Holding, pod ktoré obe nízkonákladové aerolinky patria, sa dohodli na spolupráci pri ich prevádzke, ktorá by mala zasahovať najmä do kooperácie na jednotlivých letiskách na území Talianska, Rumunska a Bulharska. Podľa generálneho riaditeľa SkyEurope Airlines Jasona Bittera je ambíciou stať sa štvorkou na trhu nízkonákladových leteckých spoločností v Európe. Obe spoločnosti do budúcnosti nevylúčili ani možnú fúziu.

"V pančuchách" majú Slováci odložených odhadom až tridsať miliárd korún. Banky sa ľudí pred prechodom na euro snažia výhodnými úrokmi nalákať, aby peniaze uložili u nich. Finančná kríza im však skrížila plány.
Ako uvádza analýza UniCredit Bank, železnú rezervu si doma držia najmä starší ľudia v menších mestách a na dedinách. Ak by sme to prerátali na obyvateľov, každý Slovák by mal mať doma bokom odložených okolo 4 600 korún. A čo s týmito peniazmi bude?
Časť občanov využije pomerne lákavú ponuku bánk a uložia ich na vklad, najpravdepodobnejšie na jednoročný termínovaný vklad. Urobia tak tí, ktorí veria banke a hotovosť na zvolenú dobu nepotrebujú. Druhá časť ľudí si hotovosť v korunách zmení na hotovosť v eurách a naďalej ich bude "opatrovať" doma, bez ohľadu na to, že im peniaze znehodnotí inflácia. Ich rozhodnutie môže podporiť súčasná situácia na trhu, keď sa v tlači objavujú negatívne správy aj o bankách, ktoré majú svoje zastúpenie na Slovensku. A tretia kategória ľudí, pravdepodobne najväčšia, za hotovosť nakúpi spotrebný tovar alebo ju investuje do nehnuteľností.
Koľko pohltí inflácia?
V roku 2009 sa očakáva priemerná spotrebiteľská inflácia na úrovni 3,5 %. Od roku 2010 sa však situácia pravdepodobne zmení. Očakáva sa inflácia okolo 4 % počas niekoľkých rokov, pričom úročenie vkladov by malo byť nižšie. Preto investor, ktorý bude požadovať reálne zhodnotenie svojich úspor, sa bude musieť poobzerať po alternatívnej forme zhodnotenia, napríklad vo forme účasti v podielových fondoch. Podľa predpokladov analytikov objem peňazí, ktoré ľudia držia doma, vďaka prechodu na euro v roku 2009 klesne z 15 na 11 %.

Skupina talianskych investorov, ktorí v minulosti stáli za projektmi priemyselných parkov v Sládkovičove a Malom Krtíši, pripravuje ďalší veľký projekt. Neďaleko trnavského závodu PSA Peugeot Citroen plánujú postaviť priemyselno-logistické centrum s rozlohou až 75 ha. Projekt zastrešuje bratislavská firma Venti, ktorá je 100-percentnou dcérskou spoločnosťou talianskej developerskej skupiny Fab Investments. Taliani by chceli postaviť polyfunkčný park, ktorý nebude zameraný iba na výrobné či skladovacie kapacity. Malo by ísť skôr o zónu, v ktorej sa sústredia aj rôzne obchodné a obslužné prevádzky poskytujúce služby pre investorov a návštevníkov tejto lokality. Firma Venti plánuje zónu stavať vo viacerých etapách, pričom s prvými prácami zameranými na technickú infraštruktúru by sa malo začať už v prvej polovici roka 2009.
Ďalšie projekty
V susedstve francúzskej automobilky pri Trnave pripravuje podobný projekt i developerská skupina HB Reavis. Investícia, v rámci ktorej postavia desať skladovacích hál, má predbežný rozpočet 6,7 miliardy korún. S výstavbou centra chce investor začať v tomto roku a malo by sa ukončiť do konca roka 2009. Pri Trnave leží ďalšia investične atraktívna destinácia obec
Voderady. Okrem fabriky Samsung a jej subdodávateľského parku sa tam pripravuje
ďalšia podnikateľská zóna - priemyselnologistické centrum.

Zo štúdie European Cities Monitor medzi vysoko postavenými manažérmi 500 najväčších európskych firiem, ktorú každoročne zverejňuje poradenská firma v oblasti nehnuteľností Cushman & Wakefieid vyplynulo, že Londýn, Paríž a Frankfurt si udržali povesť najatraktívnejších európskych miest na podnikanie, najviac nových firiem však môžu očakávať mestá Moskva a Praha. V nasledujúcich piatich rokoch plánuje rozšíriť podnikateľské aktivity do Prahy 34 nových spoločností a do Moskvy sa ich chystá ešte o desať viac. Bratislava nebola medzi 34 skúmaných miest zahrnutá.
Firmy sa zaujímajú aj o rozšírenie do Varšavy a Bukurešti, kam mieri 28 spoločností, a do Budapešti 27. Firmy pri pripravovanom rozšírení hodnotia najmä dostatok a cenu kvalifikovanej pracovnej sily, ľahký prístup na trh a ku klientom, kvalitu telekomunikácií, dopravné spojenie a cenu kancelárskych priestorov. Najmenej rozhoduje úroveň znečistenia v danom meste.
Vedúce pozície Londýna, Paríža a Frankfurtu ako miest na podnikanie sa v blízkej budúcnosti zrejme nezmenia. Rastie však záujem o regionálne mestá, čo podporuje ich pokrok v telekomunikáciách a premyslené propagačné stratégie vlád zamerané na prilákanie investícií. Ich výhodou je aj podnikateľské prostredie s nižšími nákladmi. Za posledný rok sa najviac vyšvihli Brusel, Zúrich, Dússeldorf a Manchester. Manažéri označili za mesto s najvyššou kvalitou života Barcelonu. Prieskum ukázal, že obavy o výkonnosť európskych ekonomík a rast stredo- a východoeurópskych krajín podľa manažérov najviac ovplyvnia podnikanie v najbližších desiatich rokoch. Viac ako pätina firiem už presunula niektoré činnosti do zahraničia, najmä do nových členských štátov únie a do Indie.

Prichádzajúca euromena bude pre vývozcov prínosom, v roku 2009 ju však nepocítia. Ťažiť z nej budú až v strednodobom časovom horizonte. Ružové okuliare im zloží finančná kríza, ktorá zmieta momentálne USA. Z výhod, ktoré ponúka euro, budú aj naďalej profitovať predovšetkým veľkí vývozcovia. Nepredpokladá sa ani výrazná zmena vo vyvážaných produktoch. Tahúňmi slovenskej ekonomiky v exporte aj naďalej budú automobilový, elektrotechnický a strojársky priemysel.
Aj keď sa finančná kríza zatiaľ na vývoze Slovenska neprejavila, vedie k spomaleniu hospodárskeho rastu EÚ. Znižuje sa tak dynamika slovenského zahraničného dopytu, čo pravdepodobne povedie k spomaleniu rastu vývozu. Aj keď hĺbka tejto krízy nie je dostatočne známa a zatiaľ sa nedá odhadnúť jej vplyv na export SR, v každom prípade sa prejaví značným oslabením vývozu v roku 2009.
Možné výraznejšie posilnenie určitého priemyselného odvetvia odborníci odmietajú. Nástup potenciálneho nového veľkého odvetvia je v nedohľadne, dá sa predpokladať, že skôr začnú v ekonomike dominovať služby. Konkurenciu momentálne vedúcim automobilkám môže robiť dvojka v rebríčku - elektrotechnický priemysel.
Podľa analytikov spoločná mena prinesie slovenskému exportu pozitívne efekty. Pre väčšinu exportérov bude táto zmena znamenať významné zníženie transakčných nákladov, elimináciu kurzového rizika a zlepšenie plánovania cash-flow. Keďže väčšina slovenského exportu smeruje do krajín eurozóny, znížia sa nielen kurzové straty, ale zvýši sa i konkurencieschopnosť slovenských produktov. Nová mena však nemôže byť vnímaná ako jediný proexportný nástroj. Úspech exportérov je daný hospodárskou politikou vlády, kvalitou legislatívneho a podnikateľského prostredia, dostupnosťou a flexibilitou pracovnej sily. Pre mnohé slovenské spoločnosti euro nie je žiadnou novinkou. Ťahúni slovenského exportu dlhodobo pôsobia na spoločnom európskom trhu, kde platobný styk prebieha hlavne v spoločnej mene. Prechod na euro bude pre firmy znamenať aj ušetrenie nákladov vďaka odbúraniu rôznych bankových účtov a poplatkov, ale aj všeobecné zrýchlenie bankových služieb. Jedným z mala mínusov novej meny sú náklady na úpravu podnikových systémov. konzultácie a hardvérové vybavenie na zavedenie eura.

Značka nápojového gigantu Coca-Cola stojí až 67 mld. USD (v prepočte okoio 1,4 bil. Sk). Podľa prieskumu spoločnosti Interbrand je najdrahšou značkou vo svete, ktorá za sebou nechala značky firiem z IT sektora - počítačového koncernu IBM a softvérovej firmy Microsoft. Najvyššie postavenou z Európy je piata Nokia.

Vďaka silnejúcej korune a rýchlemu napredovaniu ekonomiky narástli platy Slovákov za sedem rokov po prepočte na eurá o 132 %, Čechom pláca po pripočítaní zhodnotenia meny oproti euru narástla o 111 %. Najväčšia európska ekonomika, Nemecko pridala ľuďom za sedem rokov len 14 %. Aj keď stále platí, že slovenský plat je iba necelou štvrtinou nemeckej hodinovej mzdy, rýchlym rastom platov Slovensko dobieha staré štáty únie. Reálne mzdy, teda platy po odrátaní inflácie, sa na Slovensku zvýšili v rokoch 2000 až 2007 o 30 %. Najviac narástli platy v pobaltských krajinách a jednotkou je Lotyšsko, kde reálna hodinová mzda vzrástla o 86 %. Platy rýchlo rástli aj ďalším nováčikom v únii - Maďarsku a Poľsku. Bývalé krajiny východného bloku zaznamenali za posledných sedem rokov nezvyčajný rast nominálnych aj reálnych platov. Slovenské tempo rastu platov o vyše 130 % po prepočte na eurá ťahala najmä posilňujúca sa koruna. Po zmene meny už platom pomáhať nebude.

Priemyselnú zónu na okraji mesta Bytča čaká výrazné rozšírenie, najmä o prevádzky zamerané na automobilový priemysel a logistiku. Už v prvej fáze tejto lokality sa tam v roku 2007 etabloval americký koncern TRW Automotive Holdings, dodávateľ autokomponentov, s výrobnou základňou v Novom Meste nad Váhom. Do výstavby závodu, s ktorou začal v roku 2006, má celkovo investovať 1,5 mld. korún. Spoločnosť TRW patrí medzi 10 najväčších svetových dodávateľov pre automobilový priemysel.

Každá šiesta nemecká firma vypláca svojim zamestnancom prémiu, ak získajú nového kvalifikovaného pracovníka.Prieskum sa uskutočnil v 2 700 podnikoch viacerých odvetví.Vyplácajú niekoľko tisíc eur zamestnancom.

Slovenská republika skončila aj v máji s najvyššou mierou nezamestnanosti v Európskej únii.
Miera nezamestnanosti na Slovensku zostala v máji na nezmenenej úrovni 10,5 percent.
Druhú najvyššiu nezamestnanosť v sledovanom mesiaci vykazovalo Španielsko, a to 9,9 percenta.
Najnižšiu mieru nezamestnanosti v EÚ zaznamenalo v máji Dánsko s 2,7 percenta a Holandsko s 2,9 percenta.Spomedzi krajín EÚ dvadsaťjeden zaznamenalo v máji pokles a zvyšných šesť nárast nezamestnanosti.

Naďalej sa zhoršuje stav zamestnanosti v Maďarsku, nezamestnanosť sa nezvýšila pričom 20,2 percenta 15-24 ročných je nezamestnaných.


V prvom štvrťroku počet zamestnaných dosiahol 3 milióny 844 tisíc, nezamestnaných bolo 333 tisíc osôb, čo znamenalo 8,0 percentnú nezamestnanosť – oznámil Ústredný štatistický úrad. Na trhu práce sa z populácie 15-74 ročných objavilo 54,1 percenta, čo je ešte menej ako minulomesačný doterajší najnižší bod. Medzi januárom a marcom z 15-74 ročnej populácie bolo zamestnaných v priemere 3 milióny 844 osôb, čo je o 61 tisíc osôb menej, ako bolo v identickom období minulého roka. Miera zamestnanosti počítaná v medzinárodnom porov-naní na 15-64 ročnú populáciu zodpovedala 56,1 percentám, čo predstavuje menej o 0,8 per-centa v porovnaní s minulým rokom. Mimoriadne nízke údaje boli vyvolané decembrovou vlnou odchodov do dôchodkov, pod vplyvom vytvorenia nových pravidiel ich výpočtu.

Počet nezamestnaných v období január-marec 2008 bol 333 tisíc. Tento pomer znamenal 8,0 percenta, čo bolo o pol percentuálneho boda viac ako pred rokom a je rovnaký ako údaj pre december-február. Za vysokú nezamestnanosť nesie čiastočne zodpovednosť pomalý hospo-dársky rast, pre nepriaznivé podmienky hospodárenia najmä menšie podniky boli donútené k prepúšťaniu. Týmto smerom pôsobia aj vysoké mzdové náklady, čo v cenách nevie zohľadniť každý sektor.

Harmonizovaná miera nezamestnanosti ďalej rozvádzaná na základe registrovaných údajov nezamestnanosti, ktorá bola publikovaná Eurostatom, bola v strede daného obdobia, t.j. vo februári v EU-15 7,0 percent, EU-27 7,1 percenta, Maďarsku 8,1 percent.

Zastúpenie vekovej kategória 15-24 ročných v celkovom počte nezamestnaných z 18,3 stúplo na 20,2 percenta. 45,4 percenta nezamestnaných hľadalo prácu jeden rok alebo dlhšie obdo-bie. Priemerná doba trvania nezamestnanosti je 16,4 mesiaca.

Na základe skúmania spokojnosti a zapojenia do práce sa až 30 % slovenských zamestnancov nachádza v „kritickej zóne“ pre zamestnávateľa. Podľa typológie patrí až 22 % do kategórie nestálych, sklamaných a vyhorených a 8 % do skupiny demotivovaných. Podľa Barometra spokojnosti a motivácie zamestnancov v práci, spoločnosti Accor Services, až 39 % opýtaných je rezervovaných, čiže vzdialených svojej práci. Podľa záverov prieskumu môže mať táto situácia v budúcnosti negatívny dosah na zamestnávateľov, pretože miera demotivovaných môže vzrásť zo súčasných 8 na 20 až 30 %, keď sa do nej dostanú zamestnanci nachádzajúci sa v súčasnosti v prechodných oblastiach.

Záujem o prácu v zahraničí stále narastá. Podľa online prieskumu agentúry GfK až 71 % mladých ľudí chce skúsiť prácu mimo Slovenska. Najžiadanejšími destináciami sú Veľká Británia a Írsko, no pribúdajú i okolité krajiny ako Česko či Rakúsko.
Aj keď priemerná mzda v slovenskej ekonomike rastie, a v roku 2008 presiahla 20-tisíc korún, ešte stále je hlavným motívom vycestovať za prácou do zahraničia túžba zarobiť si viac peňazí. Medzi ďalšie motívy ženúce ľudí do zahraničia patrí zdokonalenie sa v cudzom jazyku, možnosť spoznania nových ľudí či kultúry.