V uplynulých týždňoch pribudlo viacero nových kolegov k P&Bert Group. Noví spolupracovníci našich troch kancelárií sa mohli navzájom a so „staršími kolegami“ zoznámiť v rámci spoločného vnútorného tréningu v našom budapeštianskom ústredí. Počas dvojdňového tréningu v anglickom jazyku s „nováčikmi“ si podelili svoje skúsenosti výkonný riaditeľ našej firmy a senior konzultanti: od histórie personálnych agentúr, cez techniky interview až po research, mohli noví kolegovia nahliadnuť do všetkého. Prirodzene mohli sa zoznámiť aj s databázou, ktorá je produktom vlastného vývoja, ako i s nami používaným testom zamestnaneckej psychológie CAPTain Online.
Na konci prvého dňa, po „oficiálnej” časti tréningu nasledovala neviazanejšia časť programu. Počas spoločnej večeri, a na nasledujúcej partii už v uvoľnenej nálade sa mohla pokračovať rozdeľovanie vedomostí.

Americká centrálna banka (Fed) výrazne zhoršila vyhliadky ekonomiky USA na roky 2008 a 2009. Fed ráta s ďalším rastom nezamestnanosti a naznačil, že bude potrebné uvoľniť menovú politiku.
Hrubý domáci produkt (HDP) by v roku 2008 mal vzrásť o 0 až 0,3 %. Ešte v júni rátal Fed, že sa zdvihne o 1 až 1,6 %. Oveľa horšie vyhliadky má ekonomika v roku 2009. Fed predpokladá, že HDP klesne až o 0,2 %, nevylučuje však ani opačný scenár, ktorý ráta s rastom o 1,1 %. Nezamestnanosť v roku 2008 narastie podľa Fed-u na 6,3 až 6,5 %, pričom v roku 2007 bola nezamestnanosť iba 4,6-percentná. V roku 2009 ráta centrálna banka s nezamestnanosťou vo výške 7,1 až 7,6 %. Americká ekonomika čelí najhoršej finančnej kríze za ostatných 70 rokov a podľa väčšiny analytikov je už v recesii. Základná úroková sadzba je teraz na jednom percente, takže ďalšie uvoľnenie menovej politiky by sadzby posunulo na úroveň, na ktorej neboli roky. Fed už otvorene hovorí o významnej slabosti ekonomiky, ktorú možno zmierniť najmä ďalším znížením ceny peňazí. Kurz doláru po tejto správe začal oslabovať najmä voči japonskému jenu, čo znamená, že medzi investormi vzrastá averzia voči riziku. Zvyšuje sa tiež pravdepodobnosť deflácie, čiže poklesu cien.

Čína považuje Slovensko za vhodného obchodného partnera, ktorý by mohol slúžiť ako brána do krajín Európskej únie, pričom chce svoje veľké devízové rezervy znižovať aj vývozom investícií. Čína si pritom aj vzhľadom na aktuálnu svetovú finančnú krízu vytýčila programy a opatrenia podporujúce najmä tri oblasti, a to investície, export a zvyšovanie domácej spotreby. V roku 2007 dosiahol obchodný obrat medzi Čínou a Slovenskom 2 mld. 250 mil. USD. Z rokovania slovenskej delegácie s predsedom čínskeho Národného ľudového zhromaždenia Wu Pang-kuom vyplynul aj záver, že obe krajiny majú podobný hospodársky vývoj. Podľa MH SR v oboch prípadoch ide o dynamicky sa rozvíjajúce ekonomiky, ktoré majú veľké perspektívy i napriek svetovej hospodárskej kríze.

Slovensko oficiálne potvrdilo, že už nebude žiadať žiadne pôžičky od Svetovej banky, ktorá prispela k reformám. Odborníci Svetovej banky sa v predchádzajúcich rokoch podieľali na reformách v oblasti bankového sektora či zdravotníctva. Zámer vzdať sa možnosti čerpať úvery od Svetovej banky a ukončiť proces tzv. graduácie, teda preradenia štátu do skupiny ekonomicky vyspelých, schválila slovenská vláda už v apríli 2008. Slovensko si od Svetovej banky požičalo spolu viac než 570 mil. USD, pričom väčšinu z úverov SR už splatila.

Slovenskí podnikatelia majú teraz po prvýkrát možnosť získať všetky potrebné informácie pre export na jednom mieste. S cieľom podporiť vývoz slovenských produktov a služieb do zahraničia bol na internetovej stránke ministerstva hospodárstva umiestnený Slovenský exportný register. Jeho úlohou je poskytnúť informácie asi o 9 000 podnikateľských subjektoch na Slovensku, vyvážajúcich svoju produkciu do zahraničia. Vytvorením portálu SLER (Slovák export register) na stránke slovakexportregister.eu sa Slovensko zaradilo medzi krajiny využívajúce internet, ako štandardnú formu nástroja podpory exportu. Podnikatelia exportujúci do zahraničia si môžu na uvedenej internetovej stránke zaregistrovať prístupové heslá, aby mohli získavať aktuálne informácie o vývoji slovenského zahraničného obchodu, ako aj o nových možnostiach na zvyšovanie svojho vývozu do cudzích krajín. Údaje v registri budú podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka počas celého roku priebežne aktualizované a dopĺňané o nových exportérov, neaktívne podniky sú z registra vylúčené. Prístup do registra exportérov zabezpečujú pracovníci obchodnoekonomického oddelenia veľvyslanectiev Slovenskej republiky v zahraničí a ministerstva hospodárstva.

Počet nezamestnaných v Španielsku sa v októbri zvýšil na 2,8 milióna, čo je 12-ročné maximum. Situácia na trhu práce v tejto krajine je najhoršia v eurozóne. Miera nezamestnanosti v Španielsku dosiahla v októbri 11 % a je najvyššia v celej 27-člennej Európskej únii. Kedysi rýchlo rastúca španielska ekonomika je na pokraji recesie. Hlavným motorom hospodárstva bolo totiž viac ako 10 rokov stavebníctvo. A práve toto odvetvie globálna úverová kríza postihla najviac. Októbrový prírastok ľudí bez práce bol najvyšší, aký kedy úrady za jeden mesiac zaznamenali.

Záchrana domácich bánk a rubľa ukrajuje z devízových rezerv krajiny desiatky miliárd dolárov. Neočakávané zisky z nerastných surovín, ktoré nedávno oživili rusky štát, neponúkajú riešenie krízy. Ruské devízové rezervy, ktoré boli v auguste 2007 na hranici 600 mld. USD, klesli na 485 mld. USD, pretože vláda bola nútená použiť pätinu na záchranu štátom vlastnených bánk a zabrániť náhlej devalvácii oslabujúceho sa rubľa.
Podľa amerického týždenníka Time veľké štátne podniky, ako je Gazprom a Rosnefť, rovnako ako ruské regionálne vlády, nahromadili dlhy vo výške približne 448 mld. USD, ktoré nedokážu splatiť bez pomoci federálnej vlády. Podpredseda vlády Igor Sečin vyzval na použitie 100 miliárd dolárov na záchranu veľkých firiem, ktoré možno predbehnú regióny čakajúce na vládnu pomoc. Podľa Time je tabu hovoriť o kríze na verejnosti, ak sa neoznačuje ako zrútenie Západu.
Podľa Jevgenija Gontmakhera, riaditeľa Centra sociálnych štúdií na Inštitúte ekonomiky z Ruskej akadémie vied, bolo v roku 2007 nezamestnaných 6,1 % Rusov, čo je 4,6 milióna ľudí. Gontmakher očakáva, že sa tento údaj v roku 2009 zdvojnásobí.
Putin sa podľa časopisu Time inštinktívne zúfalo snaží znovu získať kontrolu nad situáciou. Predložil plán na zastavenie odlevu kapitálu z Ruska, ktorý zabraňuje bankám premenu štátnych záchranných prostriedkov na cudzie meny. Magazín špekuluje, či tieto ťahy zastavia vlastné osobné záujmy jeho politických priateľov, ktorí boli dávno dosadení do kľúčových ekonomických a finančných pozícií. Niektorí sa obávajú, že prijímané obmedzenia zovrú finančný systém tak, že poškodí podnikateľské prostredie v dlhšom časovom horizonte.

Švédsko by časom mohlo vstúpiť do eurozóny, avšak referendum na túto tému sa neuskutoční skôr ako v roku 2013. Teda desať rokov po tom, čo krajina spoločnú európsku menu odmietla. Informoval o tom švédsky minister financií Anders Borg. Mnohí analytici zdieľajú názor, že členstvo v eurozóne chráni členské krajiny pred externými otrasmi, ktoré sú následkom svetovej finančnej krízy. Švédsky minister financií sa však vyjadril, že jeho krajina krízu zvládne, či už s eurom, alebo bez neho. Švédska koruna oslabila voči euru od konca augusta približne o 9 %. To priviedlo niektorých zákonodarcov k myšlienke, opätovne zvážiť výhody, ktoré by prijatie spoločnej európskej meny mohlo so sebou priniesť.

Slovensko sa podľa odbornej verejnosti nevyhne kríze v energetike. Ako uviedol na tlačovej besede po skončení Európskeho jadrového fóra šéf Zväzu zamestnávateľov energetiky Tomáš Malatinský, kríza sa dotkne najmä energetických dodávateľov a existuje veľká pravdepodobnosť, že energetické firmy kvôli finančnej kríze na čas zmrazia svoje investície. Podľa neho treba počítať aj s možnosťou znižovania zamestnanosti v energetickom sektore.
Pre Slovensko podľa energetikov neexistuje lepšie riešenie ako orientácia na jadrovú energetiku. Spotreba elektrickej energie podľa energetikov rýchlo stúpa a zdroje začínajú chýbať. Bez jadrovej energetiky treba podľa odborníkov v Európe počítať s vyššími cenami elektrickej energie, čo sa dotkne najmä ľudí s nízkymi príjmami.

V dôsledku finančnej krízy sa môže zmeniť spôsob, ako budú firmy ľudí zamestnávať, vyššie platy môžu dostať na budúci rok aj zamestnanci vo firmách a odvetviach,
ktoré musia prepúšťať.
Firmy v poslednom období cez médiá zverejňujú údaje o tom, že svetová finančná kríza sa nevyhla ani im a výrobné firmy hovoria už aj o prepúšťaní. To všetko práve v čase kolektívneho vyjednávanie o platoch na rok 2009.
V prieskume, ktorý vypracoval denník SME a Podnikateľská aliancia Slovenska,
57 % firiem povedalo, že pre súčasnú finančnú krízu sa musia zaoberať
plánovanou mzdovou politikou. Väčšina z tých, ktorí budú meniť výšku platov,
povedala, že rast miezd u nich bude nižší, ako plánovali pred krízou.
Pri znížení odbytu a následnom obmedzení výroby sú najviac ohrozené profesie s nízkou pridanou hodnotou ich práce. Prepúšťaniu zamestnancov v dôsledku aktuálnej odbytovej krízy by mali predchádzať personálne audity. Prvým je variant, že firmy budú prepúšťať všetkých zamestnancov, ktorí pracujú na iný typ pracovných pomerov. Podľa druhého variantu sa firmy rozhodnú dočasné problémy vyriešiť prepustením kmeňových zamestnancov a následný nedostatok pracovníkov nahradia práve agentúrnymi zamestnancami, študentmi, dôchodcami a podobne.

Medzinárodný menový fond (MMF) potvrdil, že rokuje s mnohými krajinami o úverovej pomoci. Odmietol však špekulácie, podľa ktorých sa chystá požičať až bilión dolárov. Ako uviedol MMF, úvery MMF majú katalytický efekt tým, že generujú ďalšie financovanie zo súkromných i verejných zdrojov. K číslu bilión dolárov sa však nehlásia.
Informovaní predstavitelia fondu agentúre Reuters povedali, že na začiatok novembra pripravuje MMF program, ktorý by niektorým rozvojovým ekonomikám umožnil meniť domáce meny za doláre, a tak zmiernil napätie na miestnych úverových trhoch. Týmto krajinám to pomôže nahradiť tradičné zdroje vonkajšieho financovania, uviedli predstavitelia fondu.
V ostatných týždňoch sa na MMF obrátil rad rozvojových a postkomunistických ekonomík, ktoré kvôli globálnej finančnej kríze majú problémy s financovaním svojich platobných deficitov. Tieto krajiny sa teraz nemôžu dostať ku krátkodobému kapitálu potrebnému na fungovanie svojich peňažných trhov, pretože domáce banky zhromažďujú hotovosť a odmietajú si navzájom požičiavať. Ide napríklad o Maďarsko, Ukrajinu, Bielorusko a Srbsko. MMF rokuje o pomoci tiež s Islandom a s Pakistanom.

Globálna kríza ešte viac posilní pozíciu Číny vo svetovej ekonomike. „Čína je
jednookou medzi slepými," povedal pre nemeckú agentúru DPA prezident Európskej
obchodnej komory Jórg Wuttke pred Ázijsko-európskym summitom (ASEM).
Napriek slabšiemu rastu vyjde Čína z krízy "oveľa silnejšia" a pre nadnárodné
spoločnosti bude ešte dôležitejšou. Finančná kríza nezasiahne Čínu až tak silno ako
iné krajiny. Napriek miernemu spomaleniu prírastok ekonomiky vyše 9 % vháňa
podľa Wuttkeho "každému Európanovi slzy do očí".
Rast vývozu už síce nebude taký mohutný ako doteraz, ale maloobchodný obrat v
Číne zostane aj naďalej silný. Jej zadlženie je v medzinárodnom porovnaní nízke. Aj
pri nižšom tempe hospodárskeho rastu o nejaké to percento "Čína môže dobre
napredovať".

Nízkonákladová letecká spoločnosť SkyEurope Airlines zo Slovenska, zápasiaca v poslednom období s narastajúcim dlhom a nedostatkom finančného kapitálu, oznámila vytvorenie strategickej aliancie a obchodného partnerstva s talianskou nízkonákladovou leteckou spoločnosťou Myair.com.
Holdingy Flyholding a SkyEurope Holding, pod ktoré obe nízkonákladové aerolinky patria, sa dohodli na spolupráci pri ich prevádzke, ktorá by mala zasahovať najmä do kooperácie na jednotlivých letiskách na území Talianska, Rumunska a Bulharska. Podľa generálneho riaditeľa SkyEurope Airlines Jasona Bittera je ambíciou stať sa štvorkou na trhu nízkonákladových leteckých spoločností v Európe. Obe spoločnosti do budúcnosti nevylúčili ani možnú fúziu.

"V pančuchách" majú Slováci odložených odhadom až tridsať miliárd korún. Banky sa ľudí pred prechodom na euro snažia výhodnými úrokmi nalákať, aby peniaze uložili u nich. Finančná kríza im však skrížila plány.
Ako uvádza analýza UniCredit Bank, železnú rezervu si doma držia najmä starší ľudia v menších mestách a na dedinách. Ak by sme to prerátali na obyvateľov, každý Slovák by mal mať doma bokom odložených okolo 4 600 korún. A čo s týmito peniazmi bude?
Časť občanov využije pomerne lákavú ponuku bánk a uložia ich na vklad, najpravdepodobnejšie na jednoročný termínovaný vklad. Urobia tak tí, ktorí veria banke a hotovosť na zvolenú dobu nepotrebujú. Druhá časť ľudí si hotovosť v korunách zmení na hotovosť v eurách a naďalej ich bude "opatrovať" doma, bez ohľadu na to, že im peniaze znehodnotí inflácia. Ich rozhodnutie môže podporiť súčasná situácia na trhu, keď sa v tlači objavujú negatívne správy aj o bankách, ktoré majú svoje zastúpenie na Slovensku. A tretia kategória ľudí, pravdepodobne najväčšia, za hotovosť nakúpi spotrebný tovar alebo ju investuje do nehnuteľností.
Koľko pohltí inflácia?
V roku 2009 sa očakáva priemerná spotrebiteľská inflácia na úrovni 3,5 %. Od roku 2010 sa však situácia pravdepodobne zmení. Očakáva sa inflácia okolo 4 % počas niekoľkých rokov, pričom úročenie vkladov by malo byť nižšie. Preto investor, ktorý bude požadovať reálne zhodnotenie svojich úspor, sa bude musieť poobzerať po alternatívnej forme zhodnotenia, napríklad vo forme účasti v podielových fondoch. Podľa predpokladov analytikov objem peňazí, ktoré ľudia držia doma, vďaka prechodu na euro v roku 2009 klesne z 15 na 11 %.

Skupina talianskych investorov, ktorí v minulosti stáli za projektmi priemyselných parkov v Sládkovičove a Malom Krtíši, pripravuje ďalší veľký projekt. Neďaleko trnavského závodu PSA Peugeot Citroen plánujú postaviť priemyselno-logistické centrum s rozlohou až 75 ha. Projekt zastrešuje bratislavská firma Venti, ktorá je 100-percentnou dcérskou spoločnosťou talianskej developerskej skupiny Fab Investments. Taliani by chceli postaviť polyfunkčný park, ktorý nebude zameraný iba na výrobné či skladovacie kapacity. Malo by ísť skôr o zónu, v ktorej sa sústredia aj rôzne obchodné a obslužné prevádzky poskytujúce služby pre investorov a návštevníkov tejto lokality. Firma Venti plánuje zónu stavať vo viacerých etapách, pričom s prvými prácami zameranými na technickú infraštruktúru by sa malo začať už v prvej polovici roka 2009.
Ďalšie projekty
V susedstve francúzskej automobilky pri Trnave pripravuje podobný projekt i developerská skupina HB Reavis. Investícia, v rámci ktorej postavia desať skladovacích hál, má predbežný rozpočet 6,7 miliardy korún. S výstavbou centra chce investor začať v tomto roku a malo by sa ukončiť do konca roka 2009. Pri Trnave leží ďalšia investične atraktívna destinácia obec
Voderady. Okrem fabriky Samsung a jej subdodávateľského parku sa tam pripravuje
ďalšia podnikateľská zóna - priemyselnologistické centrum.