Finančná kríza nevynechala ani Slovensko. V dôsledku krízy sa zvýšil počet ohrozených pracovných miest. Ohrozených je už skoro 9200 pracovných miest. V porovnaní s minulým týždňom je to o 2200 viac. Ministerstvo informovalo, že stav voľných pracovných miest ostáva zhruba na hranici 11 200.
Nezabúdajme však na to, že na Slovensko prichádzajú nové investície, ktoré môžu vytvoriť až 10 tisíc pracovných miest. Budú to investície v sektore potravinárskeho, automobilového, elektroenergetického priemyslu a v oblasti strojárstva.

Kvôli ekonomickej kríze ČSOB uvažuje o prepustení stovky zamestnancov. Najohrozenejšou skupinou budú zamestnanci stredného manažmentu.
Je to prvá česká banka, ktorá priznala, že bude musieť prepustiť svojich zamestnancov kvôli kríze. Ostatné banky majú v pláne šetriť tak, že nebudú priberať nových zamestnancov.

Juhokórejská automobilka Kia Motors zvažuje postaviť na Slovensku nový závod na výrobu motorov. O investícii sa rozhodne do konca roka. Automobilová spoločnosť Kia týmto novým závodom by zvýšila celkovú produkciu motorov na 600-tisíc kusov ročne do roku 2012.
Juhokórejská automobilka pôsobí na Slovensku prostredníctvom spoločnosti Kia Motors Slovakia, je jej prvým montážnym závodom v Európe. Vyrába štyri typy motorov a tri modely automobilov. Vo svojej fabrike zamestnáva 2,7 tisíca zamestnancov.

Miera nezamestnanosti by mala v prvých troch mesiacoch budúceho roka zvýšiť z 10% na 10,3%. Táto prognóza naznačuje, že v roku 2009 by mohlo dôjsť k negatívnemu trendu vo vývoji nezamestnanosti.
V súčasnom období voľných pracovných miest výrazne ubudlo. Ohrozených pracovných miest je viac ako bolo doteraz. V novembri bola najkritickejšia situácia v strojárskom priemysle. Prepúšťať budú hlavne veľké firmy, ktoré hlavne vyrábajú na export.

V uplynulých týždňoch pribudlo viacero nových kolegov k P&Bert Group. Noví spolupracovníci našich troch kancelárií sa mohli navzájom a so „staršími kolegami“ zoznámiť v rámci spoločného vnútorného tréningu v našom budapeštianskom ústredí. Počas dvojdňového tréningu v anglickom jazyku s „nováčikmi“ si podelili svoje skúsenosti výkonný riaditeľ našej firmy a senior konzultanti: od histórie personálnych agentúr, cez techniky interview až po research, mohli noví kolegovia nahliadnuť do všetkého. Prirodzene mohli sa zoznámiť aj s databázou, ktorá je produktom vlastného vývoja, ako i s nami používaným testom zamestnaneckej psychológie CAPTain Online.
Na konci prvého dňa, po „oficiálnej” časti tréningu nasledovala neviazanejšia časť programu. Počas spoločnej večeri, a na nasledujúcej partii už v uvoľnenej nálade sa mohla pokračovať rozdeľovanie vedomostí.

Americká centrálna banka (Fed) výrazne zhoršila vyhliadky ekonomiky USA na roky 2008 a 2009. Fed ráta s ďalším rastom nezamestnanosti a naznačil, že bude potrebné uvoľniť menovú politiku.
Hrubý domáci produkt (HDP) by v roku 2008 mal vzrásť o 0 až 0,3 %. Ešte v júni rátal Fed, že sa zdvihne o 1 až 1,6 %. Oveľa horšie vyhliadky má ekonomika v roku 2009. Fed predpokladá, že HDP klesne až o 0,2 %, nevylučuje však ani opačný scenár, ktorý ráta s rastom o 1,1 %. Nezamestnanosť v roku 2008 narastie podľa Fed-u na 6,3 až 6,5 %, pričom v roku 2007 bola nezamestnanosť iba 4,6-percentná. V roku 2009 ráta centrálna banka s nezamestnanosťou vo výške 7,1 až 7,6 %. Americká ekonomika čelí najhoršej finančnej kríze za ostatných 70 rokov a podľa väčšiny analytikov je už v recesii. Základná úroková sadzba je teraz na jednom percente, takže ďalšie uvoľnenie menovej politiky by sadzby posunulo na úroveň, na ktorej neboli roky. Fed už otvorene hovorí o významnej slabosti ekonomiky, ktorú možno zmierniť najmä ďalším znížením ceny peňazí. Kurz doláru po tejto správe začal oslabovať najmä voči japonskému jenu, čo znamená, že medzi investormi vzrastá averzia voči riziku. Zvyšuje sa tiež pravdepodobnosť deflácie, čiže poklesu cien.

Čína považuje Slovensko za vhodného obchodného partnera, ktorý by mohol slúžiť ako brána do krajín Európskej únie, pričom chce svoje veľké devízové rezervy znižovať aj vývozom investícií. Čína si pritom aj vzhľadom na aktuálnu svetovú finančnú krízu vytýčila programy a opatrenia podporujúce najmä tri oblasti, a to investície, export a zvyšovanie domácej spotreby. V roku 2007 dosiahol obchodný obrat medzi Čínou a Slovenskom 2 mld. 250 mil. USD. Z rokovania slovenskej delegácie s predsedom čínskeho Národného ľudového zhromaždenia Wu Pang-kuom vyplynul aj záver, že obe krajiny majú podobný hospodársky vývoj. Podľa MH SR v oboch prípadoch ide o dynamicky sa rozvíjajúce ekonomiky, ktoré majú veľké perspektívy i napriek svetovej hospodárskej kríze.

Slovensko oficiálne potvrdilo, že už nebude žiadať žiadne pôžičky od Svetovej banky, ktorá prispela k reformám. Odborníci Svetovej banky sa v predchádzajúcich rokoch podieľali na reformách v oblasti bankového sektora či zdravotníctva. Zámer vzdať sa možnosti čerpať úvery od Svetovej banky a ukončiť proces tzv. graduácie, teda preradenia štátu do skupiny ekonomicky vyspelých, schválila slovenská vláda už v apríli 2008. Slovensko si od Svetovej banky požičalo spolu viac než 570 mil. USD, pričom väčšinu z úverov SR už splatila.

Slovenskí podnikatelia majú teraz po prvýkrát možnosť získať všetky potrebné informácie pre export na jednom mieste. S cieľom podporiť vývoz slovenských produktov a služieb do zahraničia bol na internetovej stránke ministerstva hospodárstva umiestnený Slovenský exportný register. Jeho úlohou je poskytnúť informácie asi o 9 000 podnikateľských subjektoch na Slovensku, vyvážajúcich svoju produkciu do zahraničia. Vytvorením portálu SLER (Slovák export register) na stránke slovakexportregister.eu sa Slovensko zaradilo medzi krajiny využívajúce internet, ako štandardnú formu nástroja podpory exportu. Podnikatelia exportujúci do zahraničia si môžu na uvedenej internetovej stránke zaregistrovať prístupové heslá, aby mohli získavať aktuálne informácie o vývoji slovenského zahraničného obchodu, ako aj o nových možnostiach na zvyšovanie svojho vývozu do cudzích krajín. Údaje v registri budú podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka počas celého roku priebežne aktualizované a dopĺňané o nových exportérov, neaktívne podniky sú z registra vylúčené. Prístup do registra exportérov zabezpečujú pracovníci obchodnoekonomického oddelenia veľvyslanectiev Slovenskej republiky v zahraničí a ministerstva hospodárstva.

Počet nezamestnaných v Španielsku sa v októbri zvýšil na 2,8 milióna, čo je 12-ročné maximum. Situácia na trhu práce v tejto krajine je najhoršia v eurozóne. Miera nezamestnanosti v Španielsku dosiahla v októbri 11 % a je najvyššia v celej 27-člennej Európskej únii. Kedysi rýchlo rastúca španielska ekonomika je na pokraji recesie. Hlavným motorom hospodárstva bolo totiž viac ako 10 rokov stavebníctvo. A práve toto odvetvie globálna úverová kríza postihla najviac. Októbrový prírastok ľudí bez práce bol najvyšší, aký kedy úrady za jeden mesiac zaznamenali.

Záchrana domácich bánk a rubľa ukrajuje z devízových rezerv krajiny desiatky miliárd dolárov. Neočakávané zisky z nerastných surovín, ktoré nedávno oživili rusky štát, neponúkajú riešenie krízy. Ruské devízové rezervy, ktoré boli v auguste 2007 na hranici 600 mld. USD, klesli na 485 mld. USD, pretože vláda bola nútená použiť pätinu na záchranu štátom vlastnených bánk a zabrániť náhlej devalvácii oslabujúceho sa rubľa.
Podľa amerického týždenníka Time veľké štátne podniky, ako je Gazprom a Rosnefť, rovnako ako ruské regionálne vlády, nahromadili dlhy vo výške približne 448 mld. USD, ktoré nedokážu splatiť bez pomoci federálnej vlády. Podpredseda vlády Igor Sečin vyzval na použitie 100 miliárd dolárov na záchranu veľkých firiem, ktoré možno predbehnú regióny čakajúce na vládnu pomoc. Podľa Time je tabu hovoriť o kríze na verejnosti, ak sa neoznačuje ako zrútenie Západu.
Podľa Jevgenija Gontmakhera, riaditeľa Centra sociálnych štúdií na Inštitúte ekonomiky z Ruskej akadémie vied, bolo v roku 2007 nezamestnaných 6,1 % Rusov, čo je 4,6 milióna ľudí. Gontmakher očakáva, že sa tento údaj v roku 2009 zdvojnásobí.
Putin sa podľa časopisu Time inštinktívne zúfalo snaží znovu získať kontrolu nad situáciou. Predložil plán na zastavenie odlevu kapitálu z Ruska, ktorý zabraňuje bankám premenu štátnych záchranných prostriedkov na cudzie meny. Magazín špekuluje, či tieto ťahy zastavia vlastné osobné záujmy jeho politických priateľov, ktorí boli dávno dosadení do kľúčových ekonomických a finančných pozícií. Niektorí sa obávajú, že prijímané obmedzenia zovrú finančný systém tak, že poškodí podnikateľské prostredie v dlhšom časovom horizonte.

Švédsko by časom mohlo vstúpiť do eurozóny, avšak referendum na túto tému sa neuskutoční skôr ako v roku 2013. Teda desať rokov po tom, čo krajina spoločnú európsku menu odmietla. Informoval o tom švédsky minister financií Anders Borg. Mnohí analytici zdieľajú názor, že členstvo v eurozóne chráni členské krajiny pred externými otrasmi, ktoré sú následkom svetovej finančnej krízy. Švédsky minister financií sa však vyjadril, že jeho krajina krízu zvládne, či už s eurom, alebo bez neho. Švédska koruna oslabila voči euru od konca augusta približne o 9 %. To priviedlo niektorých zákonodarcov k myšlienke, opätovne zvážiť výhody, ktoré by prijatie spoločnej európskej meny mohlo so sebou priniesť.

Slovensko sa podľa odbornej verejnosti nevyhne kríze v energetike. Ako uviedol na tlačovej besede po skončení Európskeho jadrového fóra šéf Zväzu zamestnávateľov energetiky Tomáš Malatinský, kríza sa dotkne najmä energetických dodávateľov a existuje veľká pravdepodobnosť, že energetické firmy kvôli finančnej kríze na čas zmrazia svoje investície. Podľa neho treba počítať aj s možnosťou znižovania zamestnanosti v energetickom sektore.
Pre Slovensko podľa energetikov neexistuje lepšie riešenie ako orientácia na jadrovú energetiku. Spotreba elektrickej energie podľa energetikov rýchlo stúpa a zdroje začínajú chýbať. Bez jadrovej energetiky treba podľa odborníkov v Európe počítať s vyššími cenami elektrickej energie, čo sa dotkne najmä ľudí s nízkymi príjmami.

V dôsledku finančnej krízy sa môže zmeniť spôsob, ako budú firmy ľudí zamestnávať, vyššie platy môžu dostať na budúci rok aj zamestnanci vo firmách a odvetviach,
ktoré musia prepúšťať.
Firmy v poslednom období cez médiá zverejňujú údaje o tom, že svetová finančná kríza sa nevyhla ani im a výrobné firmy hovoria už aj o prepúšťaní. To všetko práve v čase kolektívneho vyjednávanie o platoch na rok 2009.
V prieskume, ktorý vypracoval denník SME a Podnikateľská aliancia Slovenska,
57 % firiem povedalo, že pre súčasnú finančnú krízu sa musia zaoberať
plánovanou mzdovou politikou. Väčšina z tých, ktorí budú meniť výšku platov,
povedala, že rast miezd u nich bude nižší, ako plánovali pred krízou.
Pri znížení odbytu a následnom obmedzení výroby sú najviac ohrozené profesie s nízkou pridanou hodnotou ich práce. Prepúšťaniu zamestnancov v dôsledku aktuálnej odbytovej krízy by mali predchádzať personálne audity. Prvým je variant, že firmy budú prepúšťať všetkých zamestnancov, ktorí pracujú na iný typ pracovných pomerov. Podľa druhého variantu sa firmy rozhodnú dočasné problémy vyriešiť prepustením kmeňových zamestnancov a následný nedostatok pracovníkov nahradia práve agentúrnymi zamestnancami, študentmi, dôchodcami a podobne.

Medzinárodný menový fond (MMF) potvrdil, že rokuje s mnohými krajinami o úverovej pomoci. Odmietol však špekulácie, podľa ktorých sa chystá požičať až bilión dolárov. Ako uviedol MMF, úvery MMF majú katalytický efekt tým, že generujú ďalšie financovanie zo súkromných i verejných zdrojov. K číslu bilión dolárov sa však nehlásia.
Informovaní predstavitelia fondu agentúre Reuters povedali, že na začiatok novembra pripravuje MMF program, ktorý by niektorým rozvojovým ekonomikám umožnil meniť domáce meny za doláre, a tak zmiernil napätie na miestnych úverových trhoch. Týmto krajinám to pomôže nahradiť tradičné zdroje vonkajšieho financovania, uviedli predstavitelia fondu.
V ostatných týždňoch sa na MMF obrátil rad rozvojových a postkomunistických ekonomík, ktoré kvôli globálnej finančnej kríze majú problémy s financovaním svojich platobných deficitov. Tieto krajiny sa teraz nemôžu dostať ku krátkodobému kapitálu potrebnému na fungovanie svojich peňažných trhov, pretože domáce banky zhromažďujú hotovosť a odmietajú si navzájom požičiavať. Ide napríklad o Maďarsko, Ukrajinu, Bielorusko a Srbsko. MMF rokuje o pomoci tiež s Islandom a s Pakistanom.